Dnes vám rozpoviem menší príbeh, ktorý sa mi pred pár týždňami stal ale som lenivá sviňa aby som to napísal hneď takže tento post píšem .. neskoršie.

Určite mnohí poznáte ten pocit, keď objavíte náhodou doma starý fotoalbum s fotkami ktoré si už ani nepamätáte a postupne sa vám tie príbehy, ktoré sú na fotkách zachytené znova v hlave obnovujú. Nestáva sa to každý deň takéto niečo. Ale vždy to príde v ten moment, kedy by sme to nečakali. Súčasná generácia bude na tom so spomienkami inak, bude ich mať totiž na veľa fotkách.. veľmi veľa fotkách, videách a ktovie ešte čoho, takže sa im určite bude „spomínať lepšie.“

Avšak trocha netradične som objavil ja spomienky práve v spomínaných súboroch.
Aby som vás zasvätil, popíšeme si tu trocha môj doterajší „život.“ Nemám práve veľa rokov ale nenávidím veci štýlu „Mám viac nacúvané ako ty najazdené dopredu,“ preto sa tu nad tým nebudeme pozastavovať.
Už od malička ma fascinovali počítače a celkovo technológie a v približne piatich rokoch života som dostal od tata starý počítač ktorý bol vyradený z práce a na ktorom som sa nasledovne hrával.. to nebolo až také hranie ako ostatní – ja som vytváral priečinky, súbory .. neskôr defragmentoval disk a preinštalovával Windows. Neviem, nikdy mi hry nevoňali hoci som ich pár za život hral.
Takto išiel čas ďalej a vystriedal som pár počítačov a jeden NTB a potom som dlhú dobu do roku 2009 nemal žiadne zariadenie iba domáci počítač ktorý slúžil všetkým. Následne mi pred odchodom na dovolenku tato doprial darček v podobe nového NTB ktorý so mnou bol približne do roku 2014 kedy som si zostavil svoj PC už za „svoje vlastné.“
A práve obdobiu s mojím druhým notebookom sa chcem venovať.

V tých rokoch som začal experimentovať s webom, webovými technológiami a začal som vytvárať svoje vlastné webové stránky. To bola doba webu, že hoci ste spravili pekný web s 3D a efektami ale bolo potom prišla otázka optimalizácie pre IE6. A keďže sa mi docela vtedy darilo sledovať aktuálne trendy - všetci používali Dropbox a keďže to bola aj je skvelá služba tak som ju začal používať aj ja.
A tak som na Dropboxe mal asi trištvrte všetkých mojich webových výtvorov a ostatné vecičky. Integrácia s OS a samostatný folder ktorý sa synchronizoval bola perfektná vec ktorá sa podpísala pod to, že som Dropbox aktívne používal od roku 2010 až do roku 2014, kedy som už mal doma spojazdnený server a teda výhoda Dropboxu pre mňa – rozpracované súbory ktoré som následne uploadoval na FTP som mal zálohované a synchronizované naprieč zariadeniami prestala byť výhodou keďže rovnakú úlohu mi plnil môj vlastný server.

Ako však čas plynul Dropbox som prestal používať a na jeho obsah som zabudol, KuboNM.eu – alias môj prvý web som nechal padnúť popolom a nezálohoval som pred jeho exspiráciou jeho obsah – jedným slovným spojením veľká chyba a ľutujem toho.

A keďže od roku 2013 sa môj život značne zmenil, už nebol taký krásny ako predtým.. už som totiž začal chodiť do Diery na Turú, kedy som zistil že voľba školy ktorú som spravil bola najväčšia doterajšia životná chyba, keďže ten ústav je niečo ako socialistické československo ale naruby – z vonka nádhera – múdri učitelia, šikovní žiaci, super výučba a z vnútra – realita – 4 roky strateného života počas ktorého jediná vec ktorú ma tá škola naučila je Win + L pre zamknutie počítaču a ešte sa k tomu pridala strata chuti k hocičomu produktívnemu. Táto škola mi mimo iného docela značne „poškodzuje psychiku“ a tak nastalo obdobie kedy som viac-menej prestal byť aktívny čo sa týka tvorenia nových vecí, to trvalo tak rok dva a už som sa to naučil zvládať a hneď sa mi žije lepšie. Ale už odpočítavam dni kedy odtiaľ zmiznem.
Okrem Diery sa mi zmenilo dosť aj v osobnom živote taktiež viac-menej k horšiemu a dnes je už len veľmi málo vecí tak ako boli pred tými troma a viac rokmi. Napríklad to, že sme mnohí išli svojimi cestami a dnes sa akurát pozdravíme keď ideme oproti sebe na autách.

 

A teraz sa vráťme do súčasnosti. Ako som spomínal, pár týždňov dozadu v jeden neskorý večer som si spomenul „na celé toto“, že prečo som bol taký sprostý a nič staré som si nearchivoval a tak som sa rozhodol, že musím sa do Dropboxu znova dostať. Mail starý nefunkčný a heslo neznáme. Hovorím si toto je jediná nádej! A tak som zapojil všetky možné závity a na pár pokusov som heslo uhádol a mal som pred sebou celé svoje začiatky a všetky moje výtvory od roku 2010. A to je pointou celého dnešného postu.
Mal som divné pocity, pretože každý ten súbor ktorý som vytvoril, tie zložky s projektami ako stránka triedy s ktorou som vyhral na súťaži Junior Internet 2010 a neskôr 2011 s druhou verziou a oba ročníky boli neopísateľné a vynorili sa mi mnohé spomienky a keďže ja tak príjemne rád spomínam a post podobného bude ešte minimálne jeden o „niekdajších počítačových pomeroch“ tak to pre mňa docela dosť znamenalo.
Objavil som tam takisto veľa projektov ktorý sme ako mladí násťroční mali s kamarátmi od rôznych portálov pre „ich herné klany“ cez web videí z letných stanovačiek až po web o kamarátovom psovi.
A toto všetko vo mne obnovilo toľké spomienky, ktoré sa počas mojej násťročnej mladosti odohrali, že som celý večer strávil spomínaním na to aké boli kedysi či už spomínané priateľské pomery medzi nami alebo aj na to ako sme trávili dni, mimo iného to ako tie projekty vznikali.
Mimo iné som v kóde videl aj svoj progres za tie roky a to ako inak dnes rozmýšľam pri riešení rovnakého problému.
Objavil som takisto mnoho fotiek a Photoshop výtvorov ale nič vo mne neobnovilo toľké spomienky ako na prvý pohľad obyčajné .php a .html súbory.

Pointa tohto postu je, že nie iba fotky, rozprávanie, či spomínanie v krčme pri Kofole(lebo pivo nepijem) môže znamenať krásnu nostalgiu ale aj takéto obyčajné objavenie starých súborov s ktorými má človek niečo spojené. A preto treba zachovávať čo najviac nie iba fotiek a videí ale aj textov, priateľov či iných vecí ktoré si momentálne neuvedomujeme akú potencionálnu hodnotu pre nás budú mať o pár rokov. Ja som tiež nezálohoval.. fotiek veľa nemám.. ale spomienok na staršie časy dosť a ako hovorím, mnohí si po prečítaní tohto článku povedia čo ty debil spomínaš 3+ rokov dozadu ako keby to bolo 20, ale pre mňa to má rovnakú hodnotu ako pre vás tých 20. Časom budem rozmýšľať zasa inak a som zvedavý ako sa budem tváriť o pár rokov pri čítaní tohto postu. Ale už teraz viem, že si ho treba zálohovať.

Hovorí sa, zbytočné spomínať nič už nezmeníme avšak spomienky nezmažeme, nedajú sa ani ignorovať a po nás raz takisto ostanú.