Keď mi doma bežali tri servery, rozhodol som sa s tým už konečne niečo urobiť, a tak som postavil štvrtý 🤣.

Ale nie.. vlastne áno ale rozhodol som sa že všetko bude bežať už iba na jednom.

Navštívilo ma však zaujímavé rozmýšľanie – či ísť do VMware alebo do Hyper-V. Vyhralo to druhé a o tom je tento post.. ale aj o tom, čo mi na ňom beží.

VMware mi doteraz bežal na HP Microserveri ako píšem tu. Ďalšie dva boli fyzické, jeden starý ešte s Windows Server 2012 R2 a samostatný Kerio Control.

S ESXi 7 ak však chcete vCenter, nie je možnosť Windowsovej appliance, ktorú s príchodom siedmej verzie zarezali a už je iba tá linuxová. Papá dosť RAM, niekde v datacentre je jej dosť, u mňa doma však aj 4GB znamená veľa 😢. Zosumarizoval som si, že šak vyskúšajme to s tým zadarmo Hyper-V.

Okej;

Nový server som napchal 32GB RAM, nejakou i5 a čistým Windows Server 2019.

Prvá vec, ktorú som si potreboval rozbehnúť bola Kerio Control. Avšak, ten mi po testoch s akoukoľvek konfiguráciou virtuálnej mašiny nedokáže saturovať internetovú linku. Žiaľ, Kerio je už bohužiaľ mŕtve, navždy v mojom srdci, ale musel som migrovať.. inde.. na Sophos. O tom napíšem nabudúce.

Sophos XG Home 18

(free licencia, fakt! zdarma) - stačí 4GB RAM, 2 jadrá i5ťky to je akurát na môj 100/100 internet, má síce dva disky(ten som nechal na NVMe SSD), pričom sa druhý nafúkne až na 80GB (čo na Sophos fóre ako vysvetlenie niekto napísal, to už je dnes nič :D, ja som ho ale aj tak hodil na HDD), Gen1 VHDčka si stiahnete po registrácií priamo na Sophose.
Tipy: MAC adresy interfaceov nastavovať na sieťovke v Hyper-V, VLANy treba takisto nastaviť v Hyper-V, tie v Sophose vytvorené fungovať nebudú.

FileServer

Aby som nahradil svoj najstarší fyzický server, ktorý bol už iba fileserverom, potreboval som vytvoriť VM, kadiaľ mi pôjdú súbore. Dal som jej max 4GB RAM, 1 jadro i5ťky, fyzické disky zapojil do serveru, využil disk passthrough a dotrepal som ich až do virtuálky.

Trik je v tom v Disk Manageri dať disk Offline, vypnúť zapnúť Hyper-V MMC konzolu a disk sa Vám v Settings zjaví.

Potom ešte pridal do serveru ďalšiu sieťovku, taktiež passthrough a vyrobil NIC teaming. Vytvoril som aj Internal vSwitch aby VMs komunikovali primárne cezeň.

Nasledovala migrácia virtuálov z VMware, stiahol som nejaký Microsoft Virtual Machine Converter, ktorý sa tváril veľmi dobre avšak ako väčsina produktov Microsoftu zlyhal a to konkrétne pri snahe pripojiť sa na VMware. Smejem sa a odinštalovávam ho; po ceste sťahujem StarWind V2V Converter, ktorý svoju robotu urobil ako má – síce nerobí snapshoty čiže VM musela byť off ale inak.. všetko fičí.

DC2019

Čo Vám poviem, doménový radič, WS2019, 2GB RAM, jedno jadro - musí mu stačiť 😁

AppServer

Tu som narval všetky aplikácie - SQL server, Serviio DLNA aplikáciu pre telku, qBittorrent, Kerio Connect mail, Unifi controller a podobne.. 8GB RAM, WS2019 a SSD + ešte jedno VHD z FileServeru.

Terminal

Migráciou som prišiel o možnosť externej grafiky ako som písal tu. Hyper-V donedávna vôbec nepodporovalo niečo ako PCIe-Passtrough, po novom však chlapci vymysleli Discrete Device Assignment. Na prekvapenie, postup je jednoduchý, nevyžaduje reštart serveru tak ako pri VMware ale pre moje potreby tu chýba jedna zásadná vec.
Ako píšem tu „, GPU nám nabehne s vykričníkom a errorom Code 43. Známa vec – NVIDIA blokuje spúštanie consumer-GPU vo virtuáloch takže musíme povedať ESXi aby sa tváril, že nie je hypervisor. To dosiahneme jednoducho upravením .vmx“. V prípade Hyper-V však nie 😄 tu žiaden ľudsky editovateľný file nie je, toto je Microsoft – max PowerShell ale ani ten nemá príkaz, ktorým by sme mohli VM ošáliť, že VM nie je. Takže s mojou NVIDIA 1030 v Hyper-V virtuálke neurobím nič.
Kde je vôľa, tam je cesta je vždy, našiel som návod na internetoch ako „hacknúť“ NVIDIA drivere a túto špičkovú kontrolu z nich odstrániť, ale to sa mi veru nechcelo a usúdil som, že ja vlastne RemoteFX až tak moc nepotrebujem a nevyužívam 😄. Inak bežná VM s 8GB RAM, NVMe SSD a tri virtuálne jadrá s nejakým orezaním.

 

Backup

Na backup som využil tradične Veeam vo free verzií (do 10 inštancií) ktorý mi každú noc backup PC zobudí, všetky virtuály do pár minút zazálohuje jak k sebe, tak na backup a zasa ho vypne.

 

 

Tak a to je všetko, raz som nastavil, a už mi tento serverík beží pár mesiacov bez problému, reštartu (mimo aktualizácií). A neviem o ňom. Nainštaloval som si tam ešte Pulseway, ktorý ma upozorní kebydaco.

Prečo to píšem? Nakoniec človek zistí, že ten Hyper-V čo je zadarmo(v cene Windows Serveru) mi poskytol všetko, čo som potreboval (mimo teda PCIe-passtru) ale aj pár advanced vecí. Ako píšem jeho hlavnou výhodou je cena a zároveň jednoduchá správa (*možná z hocijakého PC s Win 10) a tá skutočnosť, že hypervisor je vlastne plnohodnotný Windows Server, kde môže rovno bežať software na backup alebo si tam viete pozerať internety. Dokonca existuje Hyper-V Server ktorý je aleže úplne zadarmo! (Bez GUI *).

 

(* toto je ale že veľká hviezdička, pretože kým sa človek na ten Hyper-V server pripojí, nedajbože keď je server a PC v rozličnej doméne aj sa na to vykašle 😁 .. Je to Microsoft, avšak možné to však je..)